o mne

Je možné ovládať umenie života? Prvá odpoveď na túto otázku znie, že umenie života sa definuje tým čo robíš. To znamená, že žitie je merané pomocou toho, čo dosahuješ ako vonkajší výsledok. Druhá odpoveď hovorí, že umenie života je v tom KÝM SI. Úspech v živote tak v takom prípade odráža tvoj VNÚTORNÝ STAV. Väčšina z nás predpokladá, že pomocou dosahovania vonkajšieho úspechu, dosiahneme aj vnútorný pokoj. Snažíme sa byť úspešný a dosiahnuť tak uznanie okolia a domnievame sa, že to znamená dosiahnuť vnútorný stav štastia a sebavedomia. Hľadáme si priateľov a zakladáme rodiny pre ten istý dôvod: cítiť vnútorné uspokojenie. Predpokladáme, že vonkajšie úspechy prichádzajú ako prvé a ako konzekvencie nasledujú pocity vnútornej spokojnosti. Odpoveďou na otázku o umení života je filozofia bytia, čiže vnútorný stav prichádza PRVÝ a jeho konzekvenciou je vonkajší úspech. Vnútorná realita  je najdôležitejšou vecou. Vonkajší úspech, ktorý je zameraný na filozofiu robenia prichádza v druhom rade ako následok dosiahnutia vnútorného stavu. My však žijeme v kultúre, ktorá je zameraná na filozofiu robenia. Všetci sme schopní oceňovať vášeň a odvahu, ale venujeme len málo času rozmýšľaniu o tom čo tieto slová vlastne znamenajú alebo ako môžeme tieto kvality rozvinúť. Napriek tomu, že sa zaujímame o vnútorný rozvoj, stále definujeme naše dni termínmi robenia ako dokončiť prácu, vybaviť telefonáty, nakŕmiť deti a podobne. Nikto nepoprie, že vonkajšie ciele môžu byť veľmi dôležité a nieje na tom nič zlé, ale pozrime sa na myšlienku, že dosahovanie vonkajších cieľov nám garantuje vnútornú vyrovnanosť. Toto je základná veta filozofie robenia, ale v skutočnosti to nefunguje týmto spôsobom. Koľko úspešných ľudí poznáte, ktorí napriek vonkajšiemu úspechu pociťujú samých seba ako zlyhávajúcich a neúspešných? Cesta k vonkajšiemu úspechu nie je nevyhnutne cestou k hĺbke osobnostného potenciálu a sebarealizácie. Naša kultúra je v kríze a kríza spočíva v priepasti medzi vonkajším úspechom a vnútornou spokojnosťou. V skratke - pokiaľ nedokážeme oceniť samých seba, žiadny druh úspechu nevyrieši náš problém.

Jediná cesta ako môžeme nájsť vnútorné uspokojenie je koncentrácia na filozofiu bytia viac ako na filozofiu robenia. Akí môžu byť ľudia, ktorí praktizujú filozofiu bytia? Môžu byť odvážni, silní a nebojácni v prijímaní rizika. Skláňajú sa pred autoritami s jemnosťou, sú trpezliví, majú kapacitu radosti, vášne a smiechu a zároveň schopnosť zakúsiť a prejaviť hlbokú bolesť. Žijú vášňou pre sebavyjadrenie a počúvanie a sú učiteľmi, ktorých môžeme nasledovať. Sú svojimi vlastnými osobnosťami, neovplyvnení verejnou mienkou, sú schopní prechovávať hlboké vzťahy, sú inšpiráciou pre nás, sú múdri, emocionálni a živí. Cítia sa absolútne komfortne vo svojej vlastnej koži.

Filozofia bytia je o transformácii nás samých. Nedostatok viery a odvahy v nás vytvára obsesiu neustálej činnosti. Nedostatok viery a odvahy v nás vytvára limity vlastných výziev. Zápasíme aj s kultúrnymi hlasmi, ktoré sa maskujú ako vedecké fakty. Sme biologicky determinované bytosti tak ako môžeme dospieť k nejakej transformácii? Racionalizujeme si tento fakt a hovoríme, že naše synapsie ovládajú naše životy a všetko čo môžeme robiť, je biochemicky ovplyvňovať tieto synapsie. Je samozrejme faktom, že biochémia ovplyvňuje náš mentálny a emocionálny stav, ale je rovnako faktom, že náš mentálny a emocionálny stav môže ovplyvňovať našu biochémiu. To čomu veríme ovplyvňuje a vytvára naše zdravie, choroby, pochybnosti alebo sebavedomie.

Koncentrácia na filozofiu bytia namiesto na filozofiu robenia v nás otvorí silný potenciál našich myslí. Naša kultúra zanedbáva kultiváciu najhlbšieho zdroja spokojnosti, ktorý si nosíme so sebou. Všetci trpíme na chorobu kultúry, ktorá nás robí viac chorými ako si myslíme. Nie je možné žiť v dnešnom svete a nebyť zasiahnutí touto chorobou. Preto je nevyhnutné poznať nášho nepriateľa s ktorým žijeme predtým ako sa staneme slobodnými.

To be continued

Jana Kociskova, inspired by Ingrid Bacci