o mne

ahojte, toto je môj prvý blogový pokus tak drzte palce. poznáte ten pocit, keď si myslíte že ste štastný a ono to nieje pravda? alebo sa ukáže že pod nánosmi vášho každodenného života ste nespoznali samých seba? môj článok sa volá sociálna fóbia zo sociálnej fóbie pretože ňou trpím. zároveň by som bola velmi rada keby sa mi ozvali vsetci úžasní a odvážni ľudia s ktorými by sme sa mohli podporovať, prípadne stretnúť. mám totiž plno skvelých nápadov ako sa dá takáto fóbia prekonávať. viem ako sa môže život stať zábavným dobrodružstvom a experimentom a akú úžasnú silu môže človeku dať prekonávanie vlastného strachu...celé sa to začína niekde v detstve. je to citlivé obdobie života človeka, ktorý získava vedomosť o sebe, o tom aký je z názorov svojho najužšieho okolia, teda svojich rodičov, súrodencov a kolektívu v škole. keď si predstavím ideálnu situáciu tak dieťa má milujúcich rodičov, ktorí podporujú celú jeho osobnosť, všetky talenty čo dieťa má, povzbudzujú ho v snažení a dosahovaní cieľov nech sú akékoľvek. bolo by ideálne vybrať si rodinu a prostredie kde sa narodíme. bohužiaľ je to nemožné takže nám ostáva bojovať s tým čo sme dostali. pokiaľ vplyv rodiny a okolia je skôr kontraproduktívny, dieťa si so sebou do svojho dospelého života odnáša heslá, ktoré sa preňho stanú automatickými myšlienkami a vôbec nepochybuje o ich pravdivosti. tieto heslá sú častokrát plné omylov, niekedy až podozrivo smiešne ako: SI NESCHOPNÝ! NIČ V ŽIVOTE NEDOKÁŽEŠ! LEN BLBCI SA MUSIA SNAŽIŤ! myslím že mnohí sa v nich nachádzame a ani nevieme ako a prečo. proste o nich nerozmýšľame alebo si myslíme že s nimi niesme sami a akosi patria k životu. keď som ja počúvala v rodine heslá o mojej neschopnosti nenapadlo ma aké ďalekosiahle následky môžu mať. teraz mám 27 rokov a doteraz som si myslela, že som štastná. som štastná že som objavila tento omyl.som štastná že sa teraz môžem posunúť ďalej, som šťastná, že môžem túto správu predať.je to každodenný boj, ktorý stojí za to.ozvite sa...